Navštíviť Litvu, Lotyšsko a Estónsko sa naozaj oplatí. Dokáže to Cestovateľské kino v KC Dunaj

13. septembra 2017
297 Views

Navštíviť Litvu, Lotyšsko a Estónsko sa naozaj oplatí. Dokáže to Cestovateľské kino v KC Dunaj.

Nenápadný kút Európy, ktorý príjemne prekvapí cestovateľských dobrodruhov! Nazrite do života trojlístka post-sovietskych krajín, ktoré obmýva Baltské more a definuje silná túžba po nezávislosti i výborná lokálna kuchyňa. Aj keď sú v povedomí turistov tieto krajiny veľmi podobné, Litva, Lotyšsko a Estónsko vás poľahky presvedčia, že každá z nich je jedinečná a neopakovateľná. V prednáške dvojice Kataríny a Tomáša Kožíkovcov sa návštevníci Cestovateľského kina v utorok 26. septembra vyberú nielen do hlavných miest, ale okúsia aj menej známe zákutia a výnimočné miesta.

Pobaltské krajiny nie sú ďaleko od nás, tiež sú to mladé štáty ako ten náš, ale nepatria medzi miesta, na ktoré by sme ako cestovatelia chodievali. Prečo je to škoda? V čom sú zaujímavé?
Katarína a Tomáš Kožíkovci:
Je naozaj zarážajúce, že si tieto krajiny za cieľ svojich ciest volí stále tak málo našincov. A pritom je to veľká škoda, lebo navštíviť sa ich rozhodne oplatí. Každá z nich je osobitá a originálna, ale majú aj veľa spoločných znakov. Všetky tri patria medzi najzelenšie krajiny Európy. Bezmála polovicu rozlohy Estónska aj Lotyšska pokrývajú lesy a vo všetkých troch krajinách možno nájsť množstvo národných parkov a chránených oblastí. Síce nepatria medzi hornaté krajiny, veď najvyšším bodom tejto oblasti je estónsky Suur Munamägi vysoký iba 318 m.n.m. Napriek tomu však všetky tri krajiny majú čo ponúknuť turistom, ktorí obľubujú pobyt v prírode. Ani mestá pozdĺž pobrežia Baltského mora nezaostávajú v šírke ponuky zaujímavých cestovateľských či výletných cieľov. Sú natoľko rôznorodé, že nech už hľadáte čokoľvek, určite by ste si z ponuky vedeli vybrať. Nás najviac oslovili mestá Kaunas, Trakai a Klaipéda v Litve, Kuldiga, Riga, Sigulda a Cesis v Lotyšsku, Tartu a Talinn v Estónsku. Čím? To prezradíme každému, kto zavíta na našu prezentáciu v Cestovateľskom kine.

Ako sa od seba tieto krajiny líšia?
K. a T. K.:
Pred našou cestou sme Litvu, Lotyšsko a Estónsko vnímali ako jeden súrodý celok. Z hodín zemepisu sme to mali v hlavách takto zafixované. Dokonca aj neskôr, keď sme už dávno nešúchali školské lavice, sme sa stretávali s tým, že sa hovorilo väčšinou o pobaltských štátoch a málokedy o Litve, Lotyšsku alebo Estónsku. Možno aj preto je medzi nami mnoho takých, ktorí si neustále pletú Litvu a Lotyšsko a ani za svet si nevedia zapamätať, ktorej z tých dvoch krajín je Riga hlavným mestom. Potom sa aj na cudzincov, ktorí si nás neustále pletú so Slovinskom, pozeráme akosi zhovievavejšie, nie? Faktom však je, že Litva, Lotyšsko aj Estónsko sú úplne rozdielne krajiny. Ako to myslíme, asi najlepšie vystihne, ak ich prirovnáme ku krajinám V4. Majú síce niekoľko spoločných znakov, z ktorých najvýraznejšími sú asi geografická blízkosť a spoločná sovietska či socialistická minulosť. Ale inak je každá z tejto skupiny krajín osobitá. Najmä, ak si ich prejdete bezprostredne jednu po druhej, pocítite, že sú v mnohých ohľadoch odlišné. Nám do očí najviac bil rozdiel v pokroku, ktorý tá ktorá krajina urobila za obdobie od rozpadu Sovietskeho zväzu. Pripisovali sme to najmä mentalite jej obyvateľov. Často sme v Litve aj Lotyšsku nachádzali paralely s vývojom, ktorý poznáme aj zo Slovenska. Zato Estónci nás dostali na plnej čiare. Krajina, ktorá sa natoľko obáva návratu pomerov spred roku 1991, že od vyhlásenia nezávislosti od ZSSR ani raz nepripustila k moci ľavicovú vládu, to si v našich pomeroch vieme len veľmi ťažko predstaviť.

Hovoríte, že ich spoločným znakom je napríklad to, že majú výbornú lokálnu kuchyňu. Čo je jej základom, v čom je špecifická?
K. a T. K.:
Kuchyňa v celom tomto regióne nesie črty príznačné pre kuchyňu východnej Európy. Je výdatná, sýta, ale napriek tomu zdravá. Stačí sa obzrieť okolo seba – neuvidíte jediného obézneho človeka. Estónsko dokonca drží svetové prvenstvo v počte top modeliek na počet obyvateľov krajiny. A čo človek ako cestovateľ alebo turista ocení najviac je, že všade – od tých najlacnejších až po tie najdrahšie stravovacie zariadenia – sú jej základom čerstvé suroviny a poctivá príprava. Ak sa rozhodnete zahnať hlad hoc aj v tej najodpudzujúcejšej putike, s istotou dostanete na tanieri jedlo, ktoré bude mať parametre toho od mamičky. Dávajte si však pozor na veľkosť porcií, aby ste nedopadli ako my. Pri objednávaní netreba mať veľké oči. Jedine, že by bol aj váš žalúdok nadmernej veľkosti.

Čo by si návštevníci nemali nechať ujsť, respektíve, čo odporúčate navštíviť?
K. a T. K.:
Odpovedať na túto otázku bude naozaj veľmi ťažké. Keby si niekto chcel naplánovať cestu podľa nášho zoznamu zahŕňajúceho skutočne všetky zaujímavé miesta v Pobaltí, asi by si na ňu musel rezervovať minimálne mesiac. Zúžiť ten výber vôbec nie je jednoduché. Ale skúsme to. Kaunas, Litva – mesto, ktoré sa počas okupácie východnej časti krajiny Sovietmi stalo začiatkom 20. storočia na pár rokov hlavným mestom Litvy. Výrazne to poznačilo jeho tvár a aj ponuku, ktorú má pripravenú pre dnešného návštevníka. Nájdete tu dve historické centrá. Staré mesto, ktorého história siaha až do 14. storočia. A potom je tu Laisvés Aléja – Bulvár slobody, pozdĺž ktorého sa koncentroval život hlavného mesta Litvy v 20. rokoch 20. storočia. Vďaka tomu tu vyrástlo viacero budov postavených v krásnom a funkčnom štýle art deco. Pre milovníkov kontrastov, nadšencov architektúry, ale aj histórie ideálna destinácia.

Lotyšsko?
K. a T. K.:
Turaida, Sigulda a Cesis – tri mestá ležiace jedno vedľa druhého, ktoré vás obklopia nádhernou prírodou a vezmú do dávnej histórie. Odporúčame múzeum pod holým nebom v Turaide, ktorého súčasťou je niekoľko zaujímavých stavieb a Záhrada ľudovej piesne. V nej stojí viacero sôch stvárňujúcich hrdinov vystupujúcich v poetických ľudových piesňach, ktoré majú v Lotyšsku dlhú tradíciu a sú pre lotyšský folklór príznačné. V Sigulde tiež môžete obdivovať kus zaujímavej histórie vďaka hradu, ktorý tu stojí ešte od čias Livov, fínskych kmeňov patriacich k ugrofínskym národom. Sigulda a Turaida stoja na dvoch brehoch tej istej rieky – rieky Gauja. Údolie, ktoré tu počas státisícov rokov vyhĺbila, je očarujúce a radí sa do zoznamu chránených území. Rovnako Cesis si môžete zaradiť na zoznam miest, ktoré majú potenciál zaujať svojou históriou. Nás si však získal jeho genius loci, ktorý najviac vystihuje pokojná, nenáhlivá atmosféra a autentická architektúra. A hoci sme už spomenuli, že krajiny na pobreží Baltského mora nepatria k tým najhornatejším, v Césis sme naďabili dokonca na lyžiarske stredisko.

A prejdime ešte na Estónsko.
K. a T. K.:
Saaremaa – pre nás jeden z najkrajších ostrovov, ktoré sme v rámci Európy doteraz navštívili. Kuressaaree, hlavné mesto tohto najväčšieho estónskeho ostrova je populárne najmä ako wellness destinácia. Nečudo, veď ponuka je tu široká a ceny viac než priateľské. Ostrov však ponúka aj množstvo malebných zákutí. Stará rybárska osada Tagaranna na severe ostrova bola pravdepodobne tým najpokojnejším osídleným miestom, na akom sme sa kedy ocitli. Pri dedinke Angla možno obdivovať dômyselne zostrojené veterné mlyny, ktoré tu v minulosti mali pomaly v každom dvore. Nuž a ostrov Saaremaa ponúka aj jednu kuriozitu: európsky strom roka 2015 – majestátny dub, ktorý rastie uprostred futbalového ihriska v dedinke Orissaare.

Ako ste sa dostali vy do týchto krajín a čo vás na nich zaujalo?
K. a T. K.:
Nás do krajín na pobreží Baltského mora zavialo vďaka našej expedícii, ktorú sme nazvali K Gribraltáru cez Nordkapp a absolvovali v roku 2016. Počas expedície sme za päť mesiacov prešli 18 európskych štátov a medzi nimi aj Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Hneď po ráze krajiny a prírode, ktoré sú tu úplne iné v porovnaní s tým, čo poznáme z našej domoviny, ďalej po historickom bohatstve a kultúrnej rozmanitosti nás zaujali Litovci, Lotyši a Estónci. Bolo fascinujúce sledovať, že napriek tomu, že sa na seba tak ponášame, môžeme byť tak odlišní. Prípadne, napriek tomu, že sme takí odlišní, sa v niektorých veciach môžeme na seba tak ponášať. Pobaltie je akousi zmesou tých vlastností alebo čŕt charakteru, ktoré vnímame aj na sebe a nie sme kvôli nim veľmi nadšení – sklon k materializmu, rodinkárstvo, korupcia. Ale aj tých, ktoré by sme na seba videli radi – pokrokovosť, súdržnosť, zdravá národná hrdosť.

Katarína a Tomáš Kožíkovci

Manželia, ktorých spája okrem iných vášní aj tá cestovateľská. Po dekáde strávenej v korporáciách už mali plné zuby dovolenkovania, a tak opustili pohodlný život zamestnancov a rozhodli sa cestovaniu venovať naplno. V rámci expedície k Gibraltáru cez Nordkapp prešli za 150 dní 18 európskych krajín a najviac času strávili práve v Nórsku. O svojich cestách tiež píšu blog.

  1. 9. (utorok)

Štart: 20:00 hod.

Lístky: bit.ly/PredpredajPobaltie